Západné vnímanie meditácie sa rozdelilo na dva prúdy: rýchle uvoľnenie stresu prostredníctvom krátkych meditačných praktík a hlboko transformujúce úsilie o osvietenie. Tento zjednodušený pohľad však ignoruje širokú škálu meditačných zážitkov, ktoré sú oveľa bohatšie a prístupnejšie, než naznačujú tieto extrémy.
Vzhľadom na nízku mieru duševného zdravia v rozvinutých krajinách je potrebné preskúmať rozšíriteľné metódy nielen na zníženie stresu, ale aj na zásadné zlepšenie psychickej pohody.
Vedecké štúdie o meditácii tiež odrážajú toto rozdelenie. Väčšina štúdií sa zameriava na základnú všímavosť ako metódu na zlepšenie zdravia, zatiaľ čo iné skúmajú nezvyčajnú mozgovú aktivitu skúsených meditujúcich. Len málo štúdií sa však zameriava na medzistupeň medzi jednoduchým zmiernením stresu a hlbokými transformačnými zážitkami.
Nárast popularity meditácie viedol ku komercializácii praktík mindfulness ako prostriedku na zvládanie stresu. To viedlo ku kritike v duchu "McMindfulness", ktorá poukazuje na povrchnosť prístupu, ktorý sa zameriava skôr na dych než na sociálne faktory spôsobujúce stres.
Vzhľadom na nízku mieru duševného zdravia v rozvinutých krajinách je potrebné preskúmať rozšíriteľné metódy nielen na zníženie stresu, ale aj na zásadné zlepšenie psychickej pohody.
Vedecké štúdie o meditácii tiež odrážajú toto rozdelenie. Väčšina štúdií sa zameriava na základnú všímavosť ako metódu na zlepšenie zdravia, zatiaľ čo iné skúmajú nezvyčajnú mozgovú aktivitu skúsených meditujúcich. Len málo štúdií sa však zameriava na medzistupeň medzi jednoduchým zmiernením stresu a hlbokými transformačnými zážitkami.
Nárast popularity meditácie viedol ku komercializácii praktík mindfulness ako prostriedku na zvládanie stresu. To viedlo ku kritike v duchu "McMindfulness", ktorá poukazuje na povrchnosť prístupu, ktorý sa zameriava skôr na dych než na sociálne faktory spôsobujúce stres.
Nový výskum využívajúci kognitívnu vedu a strojové učenie sa však snaží preskúmať širšiu škálu meditatívnych zážitkov. Výskumníci ako Matthew Sackett a Ruben Laukkonen zdôrazňujú, že hlboká meditačná skúsenosť si nevyžaduje desaťročia praxe v kláštore a že sú možné hlboké zmeny v psychológii.
Na urýchlenie dosiahnutia hlbokých meditačných stavov sa vyvíjajúnové technológie vrátane psychedelík a stimulácie mozgu. Cieľom je rozšíriť prístup k týmto stavom, čo by podľa vedcov mohlo výrazne zlepšiť pohodu jednotlivcov aj verejné zdravie.
Z rozšíreného prístupu k výhodám hlbokej meditácie môžu významne profitovať milióny používateľov aplikácií mindfulness, ktorí sa snažia zlepšiť svoju psychickú pohodu. Prečo v dnešnom svete zameranom na optimalizáciu rôznych aspektov života neoptimalizovať aj mindfulness? Ak hlboké meditačné stavy dokážu nielen upokojiť myseľ, ale aj zmeniť jej návyky , zrýchlenie a zjednodušenie tohto procesu by mohlo priniesť skvelé výsledky.
Existujú však aj obavy. Aj keď sú hlboké zmeny vedomia možné, neexistuje záruka, že ich súčasná technológia dokáže zabezpečiť. Okrem toho existuje riziko negatívnych dôsledkov, ak sa proces príliš urýchli. Napokon, len obmedzený počet ľudí je ochotný venovať meditačnej praxi značný čas.
Na urýchlenie dosiahnutia hlbokých meditačných stavov sa vyvíjajúnové technológie vrátane psychedelík a stimulácie mozgu. Cieľom je rozšíriť prístup k týmto stavom, čo by podľa vedcov mohlo výrazne zlepšiť pohodu jednotlivcov aj verejné zdravie.
Z rozšíreného prístupu k výhodám hlbokej meditácie môžu významne profitovať milióny používateľov aplikácií mindfulness, ktorí sa snažia zlepšiť svoju psychickú pohodu. Prečo v dnešnom svete zameranom na optimalizáciu rôznych aspektov života neoptimalizovať aj mindfulness? Ak hlboké meditačné stavy dokážu nielen upokojiť myseľ, ale aj zmeniť jej návyky , zrýchlenie a zjednodušenie tohto procesu by mohlo priniesť skvelé výsledky.
Existujú však aj obavy. Aj keď sú hlboké zmeny vedomia možné, neexistuje záruka, že ich súčasná technológia dokáže zabezpečiť. Okrem toho existuje riziko negatívnych dôsledkov, ak sa proces príliš urýchli. Napokon, len obmedzený počet ľudí je ochotný venovať meditačnej praxi značný čas.
Štúdium vedomia bolo na Západe historicky obmedzené a hĺbkové štúdium tohto fenoménu je nevyhnutné. Rovnako ako štúdium extrémnych fyzikálnych javov umožňuje nahliadnuť do všeobecných princípov, štúdium extrémnych stavov vedomia môže vrhnúť svetlo na povahu mysle a spôsoby, ako zlepšiť pohodu.
Komercializácia a technologizácia starobylých praktík, ako je meditácia, vyvoláva etické otázky. Prispôsobovanie budhistického učenia (dharmy) novým kontextom je však zložitý, riskantný, ale potenciálne hodnotný proces. Je dôležité pristupovať k tomuto procesu múdro, pretože od neho môže závisieť budúcnosť nášho duševného zdravia.
Kontemplatívna veda
Kontemplatívna veda je interdisciplinárna oblasť, ktorá skúma účinky meditácie, modlitby a psychedelík na myseľ, mozog a telo. Jej počiatky v Spojených štátoch siahajú do 60. rokov 20. storočia, keď budhistické myšlienky upútali pozornosť členov kontrakultúry vrátane vedcov a právnikov. V tom čase sa meditácia vnímala ako cesta k hlbokej transformácii vedomia a prebudeniu , ako ju opísal D. T. Suzuki.
Komercializácia a technologizácia starobylých praktík, ako je meditácia, vyvoláva etické otázky. Prispôsobovanie budhistického učenia (dharmy) novým kontextom je však zložitý, riskantný, ale potenciálne hodnotný proces. Je dôležité pristupovať k tomuto procesu múdro, pretože od neho môže závisieť budúcnosť nášho duševného zdravia.
Kontemplatívna veda
Kontemplatívna veda je interdisciplinárna oblasť, ktorá skúma účinky meditácie, modlitby a psychedelík na myseľ, mozog a telo. Jej počiatky v Spojených štátoch siahajú do 60. rokov 20. storočia, keď budhistické myšlienky upútali pozornosť členov kontrakultúry vrátane vedcov a právnikov. V tom čase sa meditácia vnímala ako cesta k hlbokej transformácii vedomia a prebudeniu , ako ju opísal D. T. Suzuki.
Na rozdiel od modernej komercializácie meditácie sa v 60. rokoch 20. storočia vyučovala ako cesta k hlbokej transformácii vedomia. S ústupom kontrakultúry však záujem o meditáciu ako prostriedok prebudenia upadol a začala sa považovať za frivolný koníček.
Jon Kabat-Zinn, vedec a praktizujúci meditátor, navrhol spôsob, ako meditáciu vrátiť do hlavného prúdu. V roku 1979 založil Kliniku redukcie stresu a vyvinul osemtýždňový program MBSR (Mindfulness-Based Stress Reduction ) zameraný na uvedomovanie si prítomného okamihu. Tento laický a merateľný prístup sprístupnil meditáciu širokej verejnosti.
Začiatkom roku 2000, po vystúpení dalajlámu na konferencii Spoločnosti pre neurovedy, záujem o výskum všímavosti prudko vzrástol. Početné štúdie preukázali účinnosť MBSR pri zlepšovaní zdravia.
Jon Kabat-Zinn, vedec a praktizujúci meditátor, navrhol spôsob, ako meditáciu vrátiť do hlavného prúdu. V roku 1979 založil Kliniku redukcie stresu a vyvinul osemtýždňový program MBSR (Mindfulness-Based Stress Reduction ) zameraný na uvedomovanie si prítomného okamihu. Tento laický a merateľný prístup sprístupnil meditáciu širokej verejnosti.
Začiatkom roku 2000, po vystúpení dalajlámu na konferencii Spoločnosti pre neurovedy, záujem o výskum všímavosti prudko vzrástol. Početné štúdie preukázali účinnosť MBSR pri zlepšovaní zdravia.
Keď savšak začali vykonávať kontrolované štúdie a metaanalýzy, meditácia sa začala považovať za ďalšiu účinnú medicínsku intervenciu, ktorá je svojou účinnosťou porovnateľná s kognitívno-behaviorálnou terapiou a antidepresívami.
Napriek pozitívnym výsledkom sa vynára otázka, či je zníženie stresu skutočným cieľom meditácie. Výskumníci sa zhodujú, že meditácia je viac než len účinná liečba a na preskúmanie jej základného potenciálu sú potrebné nové prístupy.
Nová generácia kontemplatívnej vedy
Súčasná kontemplatívna veda zameraná na psychologickú transformáciu formuje nové výskumné inštitúcie. Matthew Sackett rozširuje Meditačný výskumný program a vytvára Centrum pre vedu o meditácii, ktoré skúma hlboké meditačné zážitky charakterizované zmenami vo vnímaní zmyslu života a zvýšenou pohodou.
Ruben Laukkonen s využitím kognitívnej neurovedy a nových teoretických rámcov vyvíja metódy výskumu meditácie. Aplikuje modely strojového učenia na analýzu mozgovej aktivity a určenie "hĺbky" meditácie, pričom ju definuje ako stupeň, do ktorého sa myseľ zapája do abstraktného myslenia. Nižší stupeň abstraktného myslenia naznačuje hlbší meditačný zážitok.
Napriek pozitívnym výsledkom sa vynára otázka, či je zníženie stresu skutočným cieľom meditácie. Výskumníci sa zhodujú, že meditácia je viac než len účinná liečba a na preskúmanie jej základného potenciálu sú potrebné nové prístupy.
Nová generácia kontemplatívnej vedy
Súčasná kontemplatívna veda zameraná na psychologickú transformáciu formuje nové výskumné inštitúcie. Matthew Sackett rozširuje Meditačný výskumný program a vytvára Centrum pre vedu o meditácii, ktoré skúma hlboké meditačné zážitky charakterizované zmenami vo vnímaní zmyslu života a zvýšenou pohodou.
Ruben Laukkonen s využitím kognitívnej neurovedy a nových teoretických rámcov vyvíja metódy výskumu meditácie. Aplikuje modely strojového učenia na analýzu mozgovej aktivity a určenie "hĺbky" meditácie, pričom ju definuje ako stupeň, do ktorého sa myseľ zapája do abstraktného myslenia. Nižší stupeň abstraktného myslenia naznačuje hlbší meditačný zážitok.
Nové technológie umožňujú skúmať starodávne tvrdenia o nezvyčajných meditačných stavoch v kontrolovaných podmienkach. Výskumníci skúmajú nirodha samapatti, stav dočasného zastavenia vedomia opísaný v budhistických textoch, keď skúsení meditujúci dokážu na určitý čas vypnúť vedomie podľa svojej vôle, po ktorom sa vrátia bdelí a oddýchnutí.
Laukkonen a Sackett uskutočnili výskum, ktorého súčasťou bola osoba schopná vstúpiť do stavu nirodha samapatti na povel. Predbežné údaje ukazujú nervové koreláty tohto stavu, ktorý je charakterizovaný zníženou aktivitou alfa mozgu pred, počas a po zániku vedomia. Podobné výsledky sa dosiahli aj v štúdiách krátkych mikroústav vedomia.
Možnosť kontrolovaného vypnutia vedomia poukazuje na potenciálnu evolučnú hodnotu krátkodobej duševnej hibernácie alebo na prítomnosť možností v hlbokých vrstvách vedomia, ktoré podporujú pohodu. Pokročilá meditácia môže pomôcť preprogramovať zdedené reakcie, ktoré už nie sú v dnešnom prostredí relevantné.
Laukkonen a Sackett uskutočnili výskum, ktorého súčasťou bola osoba schopná vstúpiť do stavu nirodha samapatti na povel. Predbežné údaje ukazujú nervové koreláty tohto stavu, ktorý je charakterizovaný zníženou aktivitou alfa mozgu pred, počas a po zániku vedomia. Podobné výsledky sa dosiahli aj v štúdiách krátkych mikroústav vedomia.
Možnosť kontrolovaného vypnutia vedomia poukazuje na potenciálnu evolučnú hodnotu krátkodobej duševnej hibernácie alebo na prítomnosť možností v hlbokých vrstvách vedomia, ktoré podporujú pohodu. Pokročilá meditácia môže pomôcť preprogramovať zdedené reakcie, ktoré už nie sú v dnešnom prostredí relevantné.
Meditácia pre každého
"Dúfam, že táto práca nakoniec rozšíri pokročilú meditáciu aj mimo kláštora," povedal Sackett a opísal jej neuveriteľný prísľub, že prekročí rámec riešenia problémov duševného zdravia a podporí rozkvet človeka.
Aby sa meditácia dostala k širšiemu okruhu ľudí, je dôležité uvedomiť si, že mnoho ľudí nemá o túto prax záujem. Jedna známa štúdia ukázala, že účastníci by radšej dostali elektrický šok, než by 15 minút sedeli v tichu. To je minimálny čas aj na základnú meditáciu všímavosti. Hoci sa neobvyklé stavy môžu objaviť v ktoromkoľvek bode praxe, tí, ktorí hľadajú hlbšie zážitky, zvyčajne meditujú hodinu denne alebo dlhšie. Niektorí sa jej venujú celý život a niektorí dokonca niekoľko životov, ak veria v reinkarnáciu. Väčšina ľudí však na to nemá čas.
Americká kultúra sa však snaží o optimalizáciu. Je možné dosiahnuť rovnaké alebo dokonca lepšie výsledky s menším úsilím? Je možné časť procesu automatizovať? Výskumné laboratóriá a rizikoví kapitalisti už skúmajú, ako dosiahnuť výsledky meditácie rýchlejšie a efektívnejšie než desaťročia praxe.
Jedným z prúdov týchto snáh je koncept "duchovných technológií", ktorý zahŕňa stimuláciu mozgu, neurofeedback a psychedeliká. Hoci takéto postupy nie sú nové - mantry a kláštory možno tiež považovať za formy duchovných technológií, ktoré sa používajú už stáročia - zdá sa, že moderné metódy sa približujú k prekonaniu bariér, ktoré ľuďom bránia zažívať pokročilé meditačné stavy.
"Dúfam, že táto práca nakoniec rozšíri pokročilú meditáciu aj mimo kláštora," povedal Sackett a opísal jej neuveriteľný prísľub, že prekročí rámec riešenia problémov duševného zdravia a podporí rozkvet človeka.
Aby sa meditácia dostala k širšiemu okruhu ľudí, je dôležité uvedomiť si, že mnoho ľudí nemá o túto prax záujem. Jedna známa štúdia ukázala, že účastníci by radšej dostali elektrický šok, než by 15 minút sedeli v tichu. To je minimálny čas aj na základnú meditáciu všímavosti. Hoci sa neobvyklé stavy môžu objaviť v ktoromkoľvek bode praxe, tí, ktorí hľadajú hlbšie zážitky, zvyčajne meditujú hodinu denne alebo dlhšie. Niektorí sa jej venujú celý život a niektorí dokonca niekoľko životov, ak veria v reinkarnáciu. Väčšina ľudí však na to nemá čas.
Americká kultúra sa však snaží o optimalizáciu. Je možné dosiahnuť rovnaké alebo dokonca lepšie výsledky s menším úsilím? Je možné časť procesu automatizovať? Výskumné laboratóriá a rizikoví kapitalisti už skúmajú, ako dosiahnuť výsledky meditácie rýchlejšie a efektívnejšie než desaťročia praxe.
Jedným z prúdov týchto snáh je koncept "duchovných technológií", ktorý zahŕňa stimuláciu mozgu, neurofeedback a psychedeliká. Hoci takéto postupy nie sú nové - mantry a kláštory možno tiež považovať za formy duchovných technológií, ktoré sa používajú už stáročia - zdá sa, že moderné metódy sa približujú k prekonaniu bariér, ktoré ľuďom bránia zažívať pokročilé meditačné stavy.
Jednou z takýchto oblastí je transkraniálna ultrazvuková stimulácia, na ktorej pracujú Jay Sanguinetti a Shinzen ***** v laboratóriu SEMA (Science Enhanced Mindful Awareness ) na Arizonskej univerzite. V predchádzajúcich štúdiách dokázali, že cielené ultrazvukové impulzy môžu zmeniť spojenia v mozgu. Teraz skúmajú, či sonikácia - cielenie ultrazvukových vĺn do mozgu v konfiguráciách spojených s hlbokými stavmi meditácie - môže tento proces urýchliť.
Demokratizácia prístupu k hlbokým meditačným zážitkom je vzrušujúca, ale má aj svoje riziká. Hoci sú zriedkavé , sú možné negatívne dôsledky, ako sú stavy úzkosti alebo psychotické zrútenia. ***** spomenul "pád do jamy prázdnoty", pričom opísal, ako sa intenzívne zážitky môžu zvrtnúť. Výskum profesora psychiatrie Willoughbyho Brittona o negatívnych meditačných zážitkoch predtým nemal dostatočnú klinickú podporu.
Demokratizácia prístupu k hlbokým meditačným zážitkom je vzrušujúca, ale má aj svoje riziká. Hoci sú zriedkavé , sú možné negatívne dôsledky, ako sú stavy úzkosti alebo psychotické zrútenia. ***** spomenul "pád do jamy prázdnoty", pričom opísal, ako sa intenzívne zážitky môžu zvrtnúť. Výskum profesora psychiatrie Willoughbyho Brittona o negatívnych meditačných zážitkoch predtým nemal dostatočnú klinickú podporu.
Aj v súčasnosti Daniel Ingram, bývalý lekár a autor knihy Mastering the Essential Teachings of the Buddha, varuje pred rozdielom medzi zážitkami ľudí a chápaním týchto zážitkov v klinickej praxi.
***** v propagačnom videu k svojej štúdii poznamenal : "Prepáčte mi moju francúzštinu, ale sme na smrť vystrašení z tejto technológie". Napriek tomu, podobne ako v prípade umelej inteligencie, práce na nej pokračujú. Dúfame, že výskumníci k nej dokážu pristupovať opatrnejšie ako spoločnosti usilujúce sa o rýchle zisky.
Wago poznamenal, že pod*****é systémy môžu človeku pomôcť vyrovnať sa s negatívnymi skúsenosťami. Keď sa človek dostane do stavu mozgu spojeného s hlbokou meditáciou, osvietenie nie je automaticky zafixované. Dodal, že "psychedeliká a technológie stimulácie mozgu nás tam môžu dostať rýchlo, ale je dôležité vedieť, ako s tým pracovať". Bez správneho tréningu a praktizovania meditácie môže dôjsť k nežiaducim účinkom, ktoré spôsobia pocit izolácie.
Je tu aj otázka, či technológia naozaj môže poskytnúť rovnaký zážitok ako roky meditácie. Mali by sa meditujúci snažiť o dosiahnutie určitého stavu mozgu akýmikoľvek prostriedkami, alebo je dôležitá samotná cesta?
***** v propagačnom videu k svojej štúdii poznamenal : "Prepáčte mi moju francúzštinu, ale sme na smrť vystrašení z tejto technológie". Napriek tomu, podobne ako v prípade umelej inteligencie, práce na nej pokračujú. Dúfame, že výskumníci k nej dokážu pristupovať opatrnejšie ako spoločnosti usilujúce sa o rýchle zisky.
Wago poznamenal, že pod*****é systémy môžu človeku pomôcť vyrovnať sa s negatívnymi skúsenosťami. Keď sa človek dostane do stavu mozgu spojeného s hlbokou meditáciou, osvietenie nie je automaticky zafixované. Dodal, že "psychedeliká a technológie stimulácie mozgu nás tam môžu dostať rýchlo, ale je dôležité vedieť, ako s tým pracovať". Bez správneho tréningu a praktizovania meditácie môže dôjsť k nežiaducim účinkom, ktoré spôsobia pocit izolácie.
Je tu aj otázka, či technológia naozaj môže poskytnúť rovnaký zážitok ako roky meditácie. Mali by sa meditujúci snažiť o dosiahnutie určitého stavu mozgu akýmikoľvek prostriedkami, alebo je dôležitá samotná cesta?
"Ak ľudí uvediete do týchto stavov, môžu to začať považovať za konečný cieľ. Potom prichádzajú k meditačnej praxi s nepochopením jej cieľov a snažia sa dosiahnuť stav, ktorý im bráni zažiť všetky prospešné premeny ," - poznamenal Laukkonen.
Podľa neho by sa meditácia nemala vnímať ako spôsob dosiahnutia zmenených stavov mysle; je to len vedľajší účinok. Hlavným cieľom meditácie je dosiahnuť hlboké zmeny vo vedomí a rozvoj stabilných vlastností, nielen dočasných stavov. Napriek tomu môžu niektoré zmenené stavy uľahčiť objavenie a stabilizáciu týchto čŕt.
Kontemplatívne tradície prijímajú paradox ako dôležitý prvok svojho učenia. Jeho optimalizácia však môže byť náročná. V konečnom dôsledku môže posilniť konštrukcie, ktoré sa meditácia snaží rozložiť. Laukkonen podporuje výskum duchovných technológií, ale zdôrazňuje, že ide o slobodu a oslobodenie. "Čo je oslobodzujúce na naháňaní sa za rôznymi stavmi vedomia namiesto toho, aby ste si užívali to, čo už máte?" - kladie si otázku.
Je potrebné ho kontrolovať?
Spôsobí rozvíjajúca sa oblasť kontemplatívnej vedy, že Američania budú hľadať slobodu a oslobodenie? Ako poznamenal Ingraham: "Ľudia chcú väčšinou žiť dlhý, šťastný a dobrý život. Problémom je, že v skutočnosti nevieme, ako to dosiahnuť". Vykonali sme rozsiahle viacgeneračné štúdie kardiovaskulárnych ochorení a hĺbkové epidemiologické analýzy vplyvu stravy na zdravie. Máme však obmedzený odborný výskum hlbokých duchovných zážitkov, ktoré môžu ľudí dramaticky zmeniť a riešiť korene utrpenia zakorenené v ich psychologických návykoch.
Teraz, keď sa kontemplatívni vedci hlbšie zaoberajú týmito otázkami, Ingram dúfa, že ich budú nasledovať aj predstavitelia zdravotníctva. Okrem hlbokých vedeckých poznatkov, ktoré môžu pomôcť spopularizovať pokročilú meditáciu, je potrebná aj lepšia klinická podpora pre tých, ktorí už takéto zážitky majú. Ingram, Sackett a Vago sú súčasťou Emergent Phenomenology Research Consortium (EPRC), siete vedcov a praktikov, ktorí sa snažia vytvoriť hlbší dialóg medzi klinickou starostlivosťou, verejným zdravím a duchovnými aspektmi ľudskej skúsenosti. Ich myšlienky možno označiť za hlboko byrokratické: požadujú nové diagnostické kódy, revidované lekárske učebnice, informatívnejšie usmernenia pre verejné zdravie a zlepšené postupy preplácania poistného.
Spôsobí rozvíjajúca sa oblasť kontemplatívnej vedy, že Američania budú hľadať slobodu a oslobodenie? Ako poznamenal Ingraham: "Ľudia chcú väčšinou žiť dlhý, šťastný a dobrý život. Problémom je, že v skutočnosti nevieme, ako to dosiahnuť". Vykonali sme rozsiahle viacgeneračné štúdie kardiovaskulárnych ochorení a hĺbkové epidemiologické analýzy vplyvu stravy na zdravie. Máme však obmedzený odborný výskum hlbokých duchovných zážitkov, ktoré môžu ľudí dramaticky zmeniť a riešiť korene utrpenia zakorenené v ich psychologických návykoch.
Teraz, keď sa kontemplatívni vedci hlbšie zaoberajú týmito otázkami, Ingram dúfa, že ich budú nasledovať aj predstavitelia zdravotníctva. Okrem hlbokých vedeckých poznatkov, ktoré môžu pomôcť spopularizovať pokročilú meditáciu, je potrebná aj lepšia klinická podpora pre tých, ktorí už takéto zážitky majú. Ingram, Sackett a Vago sú súčasťou Emergent Phenomenology Research Consortium (EPRC), siete vedcov a praktikov, ktorí sa snažia vytvoriť hlbší dialóg medzi klinickou starostlivosťou, verejným zdravím a duchovnými aspektmi ľudskej skúsenosti. Ich myšlienky možno označiť za hlboko byrokratické: požadujú nové diagnostické kódy, revidované lekárske učebnice, informatívnejšie usmernenia pre verejné zdravie a zlepšené postupy preplácania poistného.
V širšom kontexte Ingram poznamenal, že na sprostredkovanie poznatkov, ktoré môžu kontemplatívni vedci získať štúdiom pokročilej meditácie, je potrebné lepšie balenie informácií. Už teraz máme koncepty ako biologická taxonómia a genetika, ktoré poskytujú spoločný základ pre medzikultúrne porozumenie a skúmanie univerzálne dôležitých otázok. "Niečo také potrebujeme aj na hlboké štúdium duchovnej skúsenosti," vysvetlil. Čo bude fungovať rovnako účinne v Rijáde ako v Ríme, Riu de Janeiro alebo na vidieku v Alabame? Aká je jeho funkčná a škálovateľná podstata?
Možno to podstatné z komplexnej oblasti pokročilej meditácie bude navždy mimo dosahu vedeckého bádania, masového vnímania a byrokratickej integrácie, aspoň čiastočne. Napriek tomu rastúca oblasť kontemplatívnej vedy aktívne skúma hranice tohto poznania. Ako zdôrazňujú najlepší duchovní učitelia, namiesto toho, aby sme slepo dôverovali slovám niekoho iného, musíme túto otázku rozoznať sami.
Možno to podstatné z komplexnej oblasti pokročilej meditácie bude navždy mimo dosahu vedeckého bádania, masového vnímania a byrokratickej integrácie, aspoň čiastočne. Napriek tomu rastúca oblasť kontemplatívnej vedy aktívne skúma hranice tohto poznania. Ako zdôrazňujú najlepší duchovní učitelia, namiesto toho, aby sme slepo dôverovali slovám niekoho iného, musíme túto otázku rozoznať sami.